Zeleninová záhradka v Tatrách

Dobrovoľník Uladzimir Babrouski nám porozprával, ako sa jemu a jeho manželke podarilo vytvoriť zeleninovú záhradku vedľa Medzinárodného evanjelického mládežníckeho centra Ichthys vo Veľkom Slavkove.

“Nikdy sme nemali vlastnú záhradu”, hovorí dobrovoľník. “Ak sme jedli zeleninu a ovocie zo záhradky, tak len od našich mám či starých mám. Pozemok, ktorý sme kúpili pred 3 rokmi v Bielorusku sme nikdy nevyužili.”

Na otázku, či rád pestuje zeleninu, odpovedá:

“Mám dobrú skúsenosť. Už dlho som chcel skúsiť niečo vypestovať. Teraz chcem túto vedu spoznať ešte lepšie a využiť ju. Tešilo ma sledovať, ako zasadené a zaliate semiačka rastú. Špeciálnym spôsobom som zasadil mrkvu. Teplota na sadenie mrkvy by mala byť horúca a následne studená. Je treba vedieť, kedy mrkvu zasadiť. Uhorky, ktoré som vysadil, žiaľ,  mohli byť vysadené neskôr, moje zamrzli. Vytvoril som aj skleník z fólie a dreva. Už sme tu vyskúšali vypestovať mrkvu a hrášok. Boli veľmi chutné. Je pre mňa nezvyčajné pestovať v takejto pôde. Je tu veľa slimákov a často je treba pôdu zalievať. Pestovať určite neprestanem.Veľmi sa mi to páčilo. V budúcom dome si spravím minizáhradku.

Uladzimir hovorí, že by skúsil zasadiť aj cibuľu, fazuľu a slnečnicu. Teraz rodinu čaká úroda repy, kapusty, mrkvy, šťavela, šalátu, hrachu a kôpru.

Dobrovoľník Uladzimir Babrouski nám porozprával, ako sa jemu a jeho manželke podarilo vytvoriť zeleninovú záhradku vedľa Medzinárodného evanjelického mládežníckeho centra Ichthys vo Veľkom Slavkove.

“Nikdy sme nemali vlastnú záhradu”, hovorí dobrovoľník. “Ak sme jedli zeleninu a ovocie zo záhradky, tak len od našich mám či starých mám. Pozemok, ktorý sme kúpili pred 3 rokmi v Bielorusku sme nikdy nevyužili.”

Na otázku, či rád pestuje zeleninu, odpovedá:

“Mám dobrú skúsenosť. Už dlho som chcel skúsiť niečo vypestovať. Teraz chcem túto vedu spoznať ešte lepšie a využiť ju. Tešilo ma sledovať, ako zasadené a zaliate semiačka rastú. Špeciálnym spôsobom som zasadil mrkvu. Teplota na sadenie mrkvy by mala byť horúca a následne studená. Je treba vedieť, kedy mrkvu zasadiť. Uhorky, ktoré som vysadil, žiaľ,  mohli byť vysadené neskôr, moje zamrzli. Vytvoril som aj skleník z fólie a dreva. Už sme tu vyskúšali vypestovať mrkvu a hrášok. Boli veľmi chutné. Je pre mňa nezvyčajné pestovať v takejto pôde. Je tu veľa slimákov a často je treba pôdu zalievať. Pestovať určite neprestanem.Veľmi sa mi to páčilo. V budúcom dome si spravím minizáhradku.

Uladzimir hovorí, že by skúsil zasadiť aj cibuľu, fazuľu a slnečnicu. Teraz rodinu čaká úroda repy, kapusty, mrkvy, šťavela, šalátu, hrachu a kôpru.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.