Duanejc trip

 

Korona – nekorona, ide sa! Každý, kto sa stihol napichnúť na vakcínu, vedel, že pekný zážitok z trojdňového adventure trip-u mu neunikne. Slováci vedia, že Dunajec je naozaj rieka s patričnou prírodnou scenériou. O tom vedia svoje aj Poliaci, ktorých bolo ako “hadov v Indii“ najmä na vode. Máme svoj štýl, a preto netrpíme tlačenicou v pltiach a výberom plavidiel z požičovne lodí. Všetko potrebné máme vybavené a zabezpečené vo veľkom časovom predstihu. Našu päťčlennú partiu sme obohatili aj 1ks ženského pohlavia. A tak, vnútorná kultúra našej skupiny bola týmto jedným kusom ako tak udržateľná. Začo sme vďační v mnohých smeroch J

  1.deň

Je pondelok a my vyrážame v ranných hodinách z Košíc, aby sme stihli v priateľnom čase náš štart ešte pred obedom. Cestou nakladáme oravskú sekciu vodákov v Starej Ľubovni. Čakajú nás horúce dni na vode, a tak sme vďační, že dodávku bez klimatizácie vystriedala osviežujúca voda. Ako býva zvykom, na štarte sa začnú rátať veci, ktoré si človek doma zabudol a ktoré by tu mal rád. Ku podivu zatiaľ všetko podľa predstáv. Mocní oravskí chlapci sa podujali naplniť naše nafukovačky vzduchom, po 10.minutách potenia sa už túžobne tešili, kedy sa pred splavom najprv okúpu.

Príprava lodí pred splavom

Po krátkej prednáške z bezpečnosti na vode, vodnej turistiky a techniky pádlovania vyrážame na vodu.  Vodný stav Dunajca je v lete dostatočný na splavovanie, čo ovplyvňuje priehrada na území Poľska. Ja sa podujmem zobrať ako spoločníka do lode náš ojedinelý ženský kus, radšej istota ako experimenty iného zoskupenia. Po polhodine sa každý vžil s riekou, čo to našiel rytmus a objavil techniku pádlovania. Náročnosť rieky dosahuje stupeň WW1+, je vhodná pre všetkých, najmä pre začiatočníkov, ale aj pre tých, ktorý sa chcú zdokonaliť v tom, čo už vedia.  Prvý deň v našom prípade je najatraktívnejší, splavovanie prielomu Dunajca s týčiacimi sa skalami má svoje čaro. Kde tu počuť vtip alebo historku od miestneho ´´guida´´ plťára, ktorého si zaplatili zákazníci. Business je business…

Tri Korunky – Pieniny

Počas plavby prvého dňa sme si dali pauzičku v Lesnici, kde všetky Slovenské lode a plte končia. Posilnili sme sa klasickým zlepencom, dali si Baldovskú a s dobrým pocitom v bruchu sme si vyšli v ústrety poslednej cca 1 hodinke plavby. Samozrejme, aj tie poľské plavidlá pokračovali s nami. Voda sa aj naďalej príjemne vlní, z čoho máme radosť. V poľskom mestečku Kroscienko nad Dunajcem pristávame pri pravom brehu, kde sa nachádza aj náš ´´base camp´´. Mesto je veľmi pekné a upravené s oddychovými zónami pri vode, zeleňou a športoviskami. Cítiť tu cestovný a turistický ruch. Niet sa čomu diviť, Poľsko – samá rovina až po Baltické more. Deň završujeme klasickými rituálmi ako stavba stanu, jedenie, očista v Dunajci a spoločenstvo pri plynovej dvojplatničke.

Oddychová zóna na brehu Dunajca

Hľadanie tieňa po splave

 

 2.deň

Je ráno. Maťo, Marek a ja sme to skúsili – 3v1. Pohodlnejšie by bolo jeden človek v troch stanoch. Na výber bolo len toto, traja v jednom ´´štvormiestnom´´. Dalo sa, ale…… Radšej poďme potešiť ducha i bruchá. Začíname tuctovo a závislácky. Chlieb a káva. Viacerí sme ´´závideli´´ Mati, že mala svoju stanovú bunku pre seba. Vraj sme nemali čo, že všetky chrobáky čo si vieme predstaviť s ňou kempovali tiež, ale že sa držali zatiaľ iba za oponou – prvej stanovej vrstvy. Po naplnení všetkých potrieb nasadáme do člnov a valíme si to v tom istom zložení čo včera. Rieka má stále, čo ponúknuť. Striedajú sa perejnaté miesta s pokojnými. Celý tímček som pripravil na to, že druhý a tretí deň nestretneme ´´živej duše´´na vode. Mnohopočetný poľský národ žije iba z Prielomu Dunajca a zbytok rieky nie je pre nich zaujímavá. Druhá verzia je, že Poliaci nie sú takí vodáci ako Česi a Slováci. Nám to vôbec neprekáža a s pocitom, že nám patrí celá rieka pádlujeme do bufetu pri rieke s plážou, kde robia pizzu. Robíme prvú zastávku, objednávame jednu pizzu na jednu hlavu. Sme prví zákazníci, takže musíme počkať, kým bufet začne podávať patričný výkon. S výberom sa moc nezaťažujeme, pretože Marek vybavil za nás objednávku v poľskom jazyku i keď Poliakom sa bežne dá porozumieť. Tu sa dnešný splav skončil pre Jana, ktorý nám ochotne robí pendlera. Jeho stopárske zručnosti sa preukázali hneď po príchode na cestu. Po odchode Jana fúkam svoj kajak. Týmto momentom sa začína aj pre mňa kúsok zábavy :-).

Pizza v bufete

Slnko dosahuje svoje denné maximum a my radšej zdvojnásobujeme telový náter. Okolie rieky je stále pekné. Miestny sa naozaj starajú, vykosené vstupy do vody či posedenia s lavičkami, viac menej na súkromnej rovine. Po piatich hodinách dnešného tripu, začíname pociťovať aj kúsok únavy. S pomocou mapy v mobile sa snažím nájsť výstupné miesto, kde nás už čaká Jano. Cesta naspäť do base camp-u je samostatná epizóda. Nie je cieľom tohto tripu ju opisovať, ale môžeme ju aspoň v krátkosti nazvať ako – expedičnú so všetkým, čo k tomu patrí J. Koniec dňa završujeme posedením v dodávke, rozjímajúc nad Božím Slovom, očakávajúc búrku. Nie takú, akú mal Jonáš na mori, len takú rýchlovku.

 3.deň

Tento deň majú radi všetci alebo nikto. Závisí od okolnosti, ktoré sa dejú. Tie naše boli veľmi priaznivé, a tak s dobrým pocitom balíme stany a všetky veci, ktoré sme narozťahovali. Samozrejme s balením zaostávam, tak ako vždy. Detaily, ktoré má trápia si vyžadujú čas a precíznosť. Môj tímček mi to odpúšťa a s úsmevom prichádzame autom na miesto, kde sme včera skončili. Dnes bude najteplejší deň. Chlapí pumpujú lode ako na pretekoch, niet jedného nespoteného. Usudzujeme, že musíme zainvestovať do elektrického kompresora. Takto to nemôže ísť ďalej. Už pred splavom sa takto vyčerpať. Vyrážame v pätici, Jano pendluje

 

Začiatok splavu – 3. deň

Čaká na nás cca 2 a pol hodinový splav. Ja som sa na tento posledný deň tešil! Na celom Dunajci nie sú také vlny ako práve na tomto úseku. Boli úseky, kde by som dal označenie kľudne WW2. Slnko páli a my sa vytešujeme z vlnenia Dunajca. Jedna perejka za druhou, občas to aj fajne špliecha. Rieka nám dáva oddýchnuť na pokojnejších pasážach. Po cca hodinke si robíme prestávku. Vykonávame to, čo sa bežne vykonávať má. Poniektorí si dajú obednú očistu v rieke. Marek a ja povzbudení peknými perejkami sme sa vybrali kúsok vyššie  hodiť sa v záchranných vestách do perejnatého úseku a nechať sa unášať prúdom až k lodiam. Plán nám vyšiel, ale nie podľa predstáv. Hustil som do Mareka, čo má robiť a ako sa správať vo vlnách. Ukážkovo som mu ukázal, ako sa to robiť nemá. Odniesla si to píšťala na ľavej nohe. Maťa si vyskúšala asistenciu pri poranení a mňa potešilo, že sme otestovali lekárničku, ktorú starostlivo nosíme zo sebou celý trip. Posledná polhodinka bola pohodová, rieka sa rozširovala a zužovala. Končíme v meste Starý Sacz pod mostom. Po nabalení všetkých vecí do dodávky sme išli zhodnotiť celý trip do Poľského ´´mekáča´´. Oplatilo sa, výrazne lacnejší než na Slovensku. Po uspokojení potrieb opúšťame Poľsko a užívame si cestu v neklimatizovanom pojazdnom skleníku. Všetci bez ujmy a s neopakovateľnými zážitkami – Jano, Martin, Martin, Maťa, Marek, Bajďo.

 

Povedali o nás:

Marek

Splav Dunajca bol pre mňa výnimočný zážitok leta, nie len kvôli vode, ale najmä kvôli ľuďom. Bol to veľmi spontánny výlet, no zároveň premyslený a dobre naplánovaný. Po kulinárskej stránke to bol hotový zážitok a najlepšie jedlo bol už pár týždňov splesnený syr. Top moment bol, keď sme sa s Bajdom rozhodli skočiť na pešo do prúdu, čo sa neukázalo ako výborný nápad, ale spomienky ostávajú 😀.

Martina

Splav Dunajca som zažila po prvý krát a rovno na dvojmiestnom nafukovacom kanoe (plťku si nechávam na seniorský vek). Dunajec je veľmi príjemná voda (ak je voda), cca každých 500 metrov sú nejaké pereje, a tak sa človek neupádluje, neunaví, ale užíva si krásnu okolitú prírodu, má priestor na rozjímanie, ale aj športové vyžitie. Pohľad z vody na okolitý svet je iný ako z bicykla, z vlaku, či peši, človek je akoby menej nápadný, a preto sme videli húfy rôznych vtákov, čajky, ale aj srnku. Bol to pre mňa super oddychový čas, určite si to rada zopakujem.

Martin

Super čas, spoločenstvo, pekné počasie, ´´kuře na paprice´´, asi takto by sa to dalo zhrnúť v krátkosti. Dunajec síce nie je dravá rieka, ale zato je dosť času si poobzerať okolitú prírodu. Najkrajšia časť pre mňa bola tam, kde sa vytvára kaňon a rieka prerezáva Pieniny.  Samozrejme počas splavu boli aj úseky, kde stúpal trochu mierne adrenalín, a bolo treba použiť viacej pádlo. Každý, kto sa nebojí vody a chcel by si vyskúšať splav na 2 – miestnom kanoe určite by nemal vynechať  Dunajec. Už sa neviem dočkať ďalšej akcie.