Salza Trip
Našu vodácku sezónu tripov sme chceli zavŕšiť niečím poriadnym. Niečo, na čo sa len tak nezabudne. Vybrali sme si Rakúsko – rieku Salza a Enns. Celá táto oblasť by sa dala nazvať ako predmestie Álp. Náš base camp, v ktorom sme strávili výdatných 5.dní sa nachádzal neďaleko Nationalpark Gesäuse. Tak, ako to bolo s miernym úrazom na Dunajci, tak nejaký podobný unfall som zažil aj v Rakúsku. Väčšinou leader skupiny očakáva, že bude záchrancom a nie slabším článkom. Všetko napokon uspokojivo dopadlo, najlepšie sa človek poučí z vlastných skúseností. Nezažiješ – nevieš.
1.deň
Nazvime ho, že – transferový. Vyhradili sme si celý deň na cestovanie a spoznávanie krajiny spoza okna auta. Začalo sa to veľmi dobre. Na Slovensku niektoré rieky dosahovali 1. a 2. povodňový stupeň. Začal nám stúpať adrenalín, pretože tie dažde taktiež doznievali aj v Rakúsku. Ja som sa ´´potmehúcky´´ usmieval, pretože som vedel, že chytíme perfektnú vodu na splav, čo bude stáť zato. Pred rokom s Maťom sme tam mali veľmi vysokú hladinu, vedeli sme, čo nás tento rok môže čakať. Vyrážame z Košíc hneď ráno, máme svoje konštrukčné limity, nakoľko ťaháme prívesný vozík, kde máme všetko potrebné na trip. V Bratislave sa k nám pripája auto oravských dobrodruhov. Už počas cesty do Bratislavy sme prišli z osobných dôvodov o jedného ženského člena. V Trnave sme ho zanechali a pokračovali za našim cieľom. Zostalo nás sedem, stále dobrý počet na kopec zážitkov.
Je podvečer. Po deviatich hodinách vystierame nohy a hľadáme miesto pre stany v kempe. Prekvapilo nás, aký je kemp pekný, čistý, upravený a vcelku nový. Zem v tomto kempe je ako špongia, každý z nás otestuje kvalitu podlahy svojho stanu. Miestna hydina pobehujúca po kempe nám vďačné pomáha, rieši všetky slizniaky a inú hýbajúcu sa háveď. Náš veľký spoločenský stan sa stal príbytkom pre Jano family. Pre denné procesy lepšia voľba ako nocľah v aute. Končíme deň témičkou a rozhovormi v spoločnom kruhu okolo stola.
Camp Nachbagauer, vždy čisté umývadlá
2.deň
Kto mohol pospal, kto nie mohol si užiť ranné bučanie býčkov, pravdepodobne plnili funkciu kohútov. Zaujímavé. Chladné ráno s hmlou prezrádzalo, že dnes nás bude čakať vcelku slnečný deň. Tá hmla ako každý deň bola nekonečná. Kemp sa nachádzal v krásnej horskej skalnatej prírode pri horskej rieke. Po naplnení ľudských potrieb vyrážame na vodu, dá sa ísť hneď z kempu, ale my sa presúvame autom kúsok vyššie. Jano a Janka pendlujú, my obliekame neoprény a rozplývame sa nad prostredím, v ktorom sme sa ocitli.
2. deň pred splavom 
Prvý úsek dnešného dňa bude rozcvičkou. Náročnosť vody WW1-2. Ešte cestou na trip (niekde od Nitry) sa nám podarilo povzbudiť Janku, aby to s nami skúsila, pôvodne išla len ako užívateľ prírody. Škoda suchého nevyužitého neoprénu, ktorý v Trnave išiel do zabudnutia. Netrvalo dlho, aby Janka v nasledujúce ráno sedela so mnou v kanoe. Ďalšie dve lode osedlali Tomáš – Matúš a Martin – Martin. Jazda sa začala, počasie akurát, vlnky prijemné, trochu viac pádlovania. Voda je čistá a priehľadná. Vo vodáckej terminológii sa takéto horské vody označujú ako ´´whitewater´´. Výhľad na okolitú prírodu je fascinujúci. Po polhodinke prišlo jednému pádlerovi nevoľno. Nuž treba byť pripravený aj na takéto situácie. Jeden z Martinov si skúsil jazdu C1. Pre nevoľného pádlera sa skončil trip na vode. Po jeden a pol hodine splavu robíme prestávku priamo v našom kempe. Tu sa pridáva Jano, nastúpený už v neopréne J. Janka končí. Ja štartujem môj jednomiestny packraft J. Splav pokračuje v podobe 5ks. Odtiaľto to začína byť divoká voda. Vidieť úsmev na tvárach a cítiť adrenalín. Jedna vlna za druhov nám zalievajú lode, občas to chlistne aj do tváre. Celý čas som strašil všetkých s jedným obrovským valcom, kde som sa kvalitne vykúpal pred rokom. Všetci úspešne zdolávame veľký valec na slalomovej trati bez plaveckej vložky. Ako sme sa blížili do cieľa dnešného splavu, skupina nabrala cenné skúsenosti a odvahu, naše telá si žiadali väčšie vlny a ešte viac adrenalínu, ako sa hovorí ´´s jedlom rastie chuť´´. Zhodnotil som, že v najlepšom treba skončiť a pripraviť sa na ďalší deň.
Možno pre niekoho áno, ale pre nás nie, dnešný deň sa ešte neskončil. Zmanažujeme svoje bruchá, utrasieme nové zážitky, sadáme do áut a ideme na kopec Hochkar, kde sú nejaké ferratky. Vyberáme si tú najkratšiu ferratu kvôli času, kde sme sa viac prechádzali, ale za to výlet veľmi pekný umocnený západom slnka. Pri takomto dennom výkone každý o deviatej zazipsovaný vo svojej bunke, očakávajúc kvalitný spánok.
Bergmandi Kletterstieg (1635m)
3.deň
Býky bučia načas, hmla nahusto a zem už menšia špongia. Nikto nemá vzburu ani nevymýšľa, super dnešný trip sa môže začať. Začíname tam, kde sme včera skončili. Čakajú nás najväčšie vlny, nebezpečné miesta, skok z mostíka do vody a rozprávkový kaňon. Náročnosť vody bude WW3+. Po včerajšej jazde si Janka trúfa aj na tú dnešnú. Fúkame nafukovačky za prijemného slnečného počasia. Všetko pripravené, posledné podpichovačky a vyrážame. Pereje sa hrajú s našimi loďkami, scenéria stále veľmi pekná. Divoká voda nám ukazuje svoju silu, a to nás len teší. Každú vlnu si užívame. Prichádzame do úseku WW3+. Ja na packrafte nezvládam nával vĺn do môjho kajaku, kúpem sa. Loď za mnou to len tak tak ustála a Tomáša s Matúšom postihol rovnaký osud čo mňa. Lovíme sa navzájom. Čvachtanie bolo v pohode, materiál neodplával, pokračujeme ďalej. Pristávame pri skokanskom mostíku, robíme pauzu. Tomáš vyťahuje drona a my sa chystáme na 4-5m pád. Treba odvahu a precitnúť, že tak skoro sa tu nevrátime, skáčeme všetci. Jedna popoluška od komerčnej spoločnosti stratila neoprénovú črievičku, pri skoku do vody. Ochotne som nasadol do packraftu a začal naháňať stratenú topánku dolu vodou, vydal som sa sám. Ostatní ma dobehnú hádam neskôr. Podarilo sa, akcia nevyšla navnivoč. Po hodine splavu od skoku, meníme člena skupiny kus za kus. Odovzdávam stratenú črievičku, robíme si dobré meno u komerčných, pokračujeme ďalej. Jano plný síl netuší, že sa onedlho fajne okúpe. Hodil mroža aj s Martinom. Vracák, do ktorého sa dostali ich trochu vysilil. Ja o pár metrov nižšie som sa už tešil s hádzačkou v ruke, že si trochu zalovím. Jano s Martinom zvládali sebazáchranu, lovenie sa nekonalo. To sme sa už nachádzali v kaňone, ktorý bol v skutku nádherný. Z ničoho nič som tiež hodil mroža. Chlapi skonštatovali, že spodné prúdy ma zhltli ako ´´žabu v mixéri´´. Len pre info, môj nafukovací packraft váži len 5,7kg. Vyloďujeme sa v pokojnej vode, čaká nás nosenie k autu. Hádžeme do seba suchú stravu, prezliekame sa do suchých handier a deň pokračujeme na turistiku na ´´Waserloch´´. Vstupné do tejto skalnatej dolinky malo svoje opodstatnenie. Udržiavané a upravené drevené chodníčky, mostíky a rebríky. Jano family jedným slovom pomenovala výletik – krasota.
Wasserloch
Hrniec so zážitkami dnes nakysol až po okraj. Je večer, prichádzame do kempu. Medzitým zaplnil kemp Český autobus vodákov. Fúúúú, je ich ako ´´dážďoviek na komposte´´. Pokojné miesto s nemeckými a rakúskymi campermi sa zrazu zmenilo na poľský Nowy Targ. Snáď nebudú trampovať až do samého rána. My si ideme svoje, prezentujeme sa polotovarmi, hádžeme vrstvy oblečenia na seba a končíme deň spoločenstvom. Ešte hodíme jednu modlitbu a čauky párky do spacákovej rakvičky.
4.deň
Česi už nespievajú, hovädzina dospáva noc a ´´déjá vu´´ hmla. Noc bola náročná aj pre nás. Trochu sa to aj očakávalo od Čechov. Predstavujem dnešný plán dňa. Rafting na susednej rieke s Canyoning-om a výdatná ferrata. Počasie je ukážkové, iba slnko. Pomocou navigácie prichádzame na štart dnešného splavu. Monumentálny hukot rieky Enns 80m³/s uzemňuje všetky naše predstavy dnešného splavu. Namiesto nafukovania člnov vyťahujeme mobily a natáčame si ten hukot, silný prúd a veľké vlny. Asi 400 metrový úsek s náročnosťou WW4, ktorý sme si chceli zajazdiť ide do zabudnutia v našich hlavách. Po pár minútach náš najmladší člen vyprodukoval myšlienku, že on by šiel do toho. Chopil som sa slova a kontroval som, že v truhle dnes nikto nepôjde späť na Slovensko. Napriek motivácii a vnútornej nevôli (aj tej mojej), náš trip sa začína až pod týmto nebezpečným úsekom. Neoprény obliekajú len 4 kusy. Ostatné tri kusy sa rozhodli pre turistiku v národnom parku Gesäuse na chatu Haindlkarhutte.
Rieka Enns Haindlkarhutte (1121m)
Prvýkrát splavujeme túto rieku, nikto podrobne netuší, čo nás presne čaká. Čo internet poskytol, s tým sme pracovali. Rieka má svoj ťah a kopec vody. Prvá polhoďka bola pokojná voda, skôr rodinný splav. Robíme plánovanú zastávku pri rieke. Lode nechávame v lese a kráčame v ústrety lesnej bystrinke a jej prameňu. Prechádzka sa začína meniť na canyoning. Potok sa zarezáva do hlbokého kaňonu, čo vytvára krásne prírodné úkazy vápencových skál. Všetci čo v duchu hundrali na túto ´´zvláštnu´´ prechádzku, boli milo prekvapení a nadmieru precitnutí nad ´´krasotou´´ miesta. Tomáš ochotne všetko a všetkých fotí v hojnej intenzite a zachytenia, čo najkrajšieho momentu. Máme na sebe neopreny, čo nám uľahčuje a spríjemňuje chodenie vo vode v kaňone a sprchovanie sa vo vodopáde.
Bruckgraben – canyoning
Posilnení pekným zážitkom z prechádzky sa vraciame k lodiam. Samozrejme našli sme ich na svojim miestach. Pocit, že sme v Rakúsku, nám dodal odvahu ich nechať napospas tejto krajine. Na Slovensku by sme premýšľali po slovensky J.Plavba sa začala a my čakáme, kedy to začne- tie vlny. Prichádzame na miesto, kde to vyzerá ako na rozbúrenom mori. Jeden a pol metrové vlny sa začali s nami hrať. To sme chceli, adrenalín stúpa vzostupne, presne ako voda v našich člnoch. Kanoe sú samovylievacie, takže vymetáme každú vlnu s veľkou radosťou. Už sa tešíme, keď si budeme môcť pozrieť naše videá z kamier. Zistili sme, že obidve kamery zlyhali L, ale zážitok sa vymazať nedá. Jano nás už čakal v cieli, tam sa kúpeme a skúšame si záchranu z vody pomocou hádzačky. Robíme najsuchšiu podobu obeda a pokračujeme na ferratu. Ak sme si mysleli, že highlight dňa sa ukrýval v kaňone Bruckgraben, tak bol to omyl. Ferrata bola ten ´´banán v roláde´´. Všetko sa začalo dobre, nastrojili sme sa do ferratových setov a išli sme si poriadne zaliezť. Tí obozretní išli ľahšiu trasu a ´´zdatnejší´´ ťažšiu. Tomáš a ja sme objavili osobné limity. Tomáš síce na tej ľahšej a ja na tej ťažšej. Všetko išlo priateľne až do momentu, kde ma opustili fyzické sily a potom aj hlava. Zasekol som sa v tom ´´najvhodnejšom´´ momente pre všetkých. Čistý adept na vrtuľník. Matúš, ktorý už čo to vyliezol ma povzbudzoval, vedel som, že to už nepôjde, kričím mu, aby pokračoval sólo a ja sa s nejakým Božím zázrakom skúsim vrátiť. Cesta nadol je väčšinou omnoho ťažšia ako nahor. Cítil som sa ako Pán Ježiš, že ja si tu visím a všetci zdola na mňa iba čumia. Spomínaný unfall sa mohol začať. Prešiel som si všetky pozitíva v mojom živote, negatíva som odovzdal Bohu. Pomodlil som sa modlitbu istenia a zlanenia. Osvojil som si myšlienku, že život kresťana sa začína až po smrti. V tom mi zavolal Jano v pohodovej nálade oznámiac mi, že tri kusy, ktoré boli na turistike pôjdu spať do kempu. Ja som sa nezmohol na nič, len na jednoduché – okey. Ani netušil, aký mám prúser. Podarilo sa mi to, čomu som sám neveril. Zliezol som do miesta z ktorého, to už bola hračka nadol. Oddýchol som, a keď sa mi sila vrátila vydal som sa nahor ľahšou trasou. Tomáš s ostatnými po zlezení vytiahol drona a išiel ma hľadať, ako sa mi darí. A tak mi vznikli najkrajšie zábery z tejto akcie. Mal som sólo s obrazovou dokumentáciou. Martin a Matúš dali ešte jedného mroža do horského potoka, že adrenalín treba aj umyť. Cestou do kempu autom sme sa predbiehali v rozprávaní všetkých zážitkov. A tak som zhodnotil aj ja, že Rakúsky vrtuľník by som z garáže nikdy nedostal. S mojou nemčinou by som im nevedel ani vysvetliť, že sa nachádzam v Rakúsku. Bolo to čisto na Bohu a až potom na mne. Večer v kempe prežívame rodinne. Priemyselné kuře na paprike, polievka z paradajkového džúsu a ´´šérovanie´´ lacných čokoládových keksov z Lidla. Česi ožívajú, my končíme. V duchu trampských pesničiek končí každý dnešný deň vo svojom bydielku.
Alpinpark Gesäuse-Johnsbach Klettersteige
5.deň
Býčkom sa vrátil rytmus. Vstávame medzi prvými spolu s Nemcami a Rakušákmi. Česi prežívajú tvrdú noc. Matúš ako každé ráno pripravuje silného smrťáka. Zo slušnosti dá do pléna, či si nedá ešte niekto. Čakáme na slnko, nech vysuší všetko, čo sa dá, najmä stany. Čaká nás to, čo prví deň. Celodenná cesta tentokrát v slnečnom počasí. Vzdávam to aj ja a balím tiež na mokro. Jano nakliká do navigácie Košice city a môžme sa pretekať s navigáciu, máme na to cca 9 hodín aj s prestávkami.
Nuž čo na záver. Radi prijmeme kohokoľvek do nášho tripového tímčeka, kto tak podobne prežíva život tu na zemi.
Spoločensto – rafting – turistika – ferraty – priateľstvo
Účinkovali:
Matúš-Martin-Jano-Janka-Martin-Bajďo-Tomáš-(Maťa)
September,2021
Povedali o nás:
Tomáš
Mne sa veľmi páčilo. Bolo to organizované, mali sme zabezpečené oblečenie, kanoe a ubytko. Za mňa super. Ak bude možnosť budúci rok (pre stavbu domu) sa zúčastniť, tak určite s radosťou by som šiel 🙃. Za mňa veľký zážitok z niečoho nového 🙃
Janka
Pre mňa to bola jedna z najlepších dovoleniek, akú som vôbec zažila. Prečo? Mám rada aktívne dovolenky, kde sa trošku aj hýbem. Doobeda sme splavovali a poobede šli na ľahkú turistiku alebo ferratu – tento program bol ideálny pre mňa. Veľmi sa mi páčilo, že športový program bol skvelo pripravený, plus na výlete panovala stále dobrá nálada, povzbudenie, kamarátsky duch, napriek tomu, že som sa necítila na splavovanie, chlapci ma povzbudili a všetko, čo mám robiť mi krásne vysvetlili, brali ohľad na mňa…. Každý deň sme si mohli vybrať z rôznych variánt túr alebo prechádzok, či ferrát rôznej náročnosti, čo bolo veľmi príjemné, človek nemal pocit, že je do niečoho tlačený alebo, že kondične nestíha… Fajn tiež bolo, že si každý sám varil a nemuseli sme to nejako veľmi kolektívne organizovať… Rakúske kempy sú krásne a čisté, napriek tomu, že som sa bála stanovať v septembri v rakúskych horách, keď nad ránom bolo 8 stupňov Celzia, nebolo mi zima, bola som z toho prekvapená, súčasné stany sú naozaj veľmi fajn, dvojvrstvové, je v nich celkom teplo…. Bolo príjemné spať v stane a vlastne celý deň byť vonku v prírode, mne to veľmi vyhovovalo, užila som si to. Určite už iný typ dovolenky ani nechcem.