Prielom Hornádu

Len málo ľudí vie, že rieka Hornád, ktorá preteká cez Slovenský raj sa dá splaviť. Ide to len v presne vymedzenom období na konkrétnych lodiach za poplatok. Keďže rieka Hornád je závislá od dažďových zrážok, je potrebné si počkať na potrebnú hladinu vody. A to čakanie býva dlhé ako ´´týždeň pred výplatou´´. 

Prichádza máj začína sezóna a mi nedočkavo sledujeme vodomernú stanicu, kedy voda dosiahne optimálnych 80cm. Napodiv naprší toľko vody, že musíme počkať pár dní kým opadne na potrebnú hranicu. Ja zorganizujem vodácky oddiel SEM-u, stanovím konkrétny deň zabezpečím lode a neopreny a čakám, čo sa bude diať. Nuž nazbieralo sa nás päť dobrodruhov. Prehovorili sme aj Jana, ktorý dnes chcel len pendlovať. Že taká možnosť sa nemusí naskytnúť. Netrvalo dlho a Jano sa nasúkal s nami do neoprenov, hoc čo zažil, že toto skúsi taktiež. Dávame spoločnú fotku, kríkové potreby, nasadáme do kanoe ja do packraftu a vyrážame. Silne meandre na začiatku jednu posadku vykupali hneď niekoľkokrát. Kým som prišiel na to, že je to trápeným pre nich, zvolil som taktiku obety. Do packraftu som posadil najstaršieho a ja som prisadol k Martinovi do kanoe. Marek a Mišo si to zatiaľ užívali, nebolo treba ich rozsadiť. Podarilo sa nám stabilizovať situáciu, presne ako po prvej vlne korony. Jano sa pasoval so svojimi limitmi, vytrvalo sa pýtal každých 15-20.min, kde sa nachádzame a koľko zostáva do cieľa. Martin začal mať radosť z jazdy. A chalani na kanoe to dávali na pohodu. Príroda naozaj veľmi pekná. Pre mnohých peších turistov sme atrakcia, veľa z nich si nás fotilo a bolo v úžase, že prielom Hornádu sa dá splavovať. Všetci nám kývali ako keby sme išli do cieľa po zlatú medajlu. Prírodné úkazy ako sú meandre so silným prúdom, či skaly týčiace sa nad vodou zanechali príjemný pocit v nás. Tento pocit kúsok kazil smradľavý Hornád. Odpad a kanalizácia na hornom toku cez rómske osady zanecháva nemalú negatívnu stopu v Národnom parku. Dnešná plavbu mala trvať 2,5 hod. Nuž kúsok sme to natiahli. Janov nepravidelný pohyb na packrafte už bol len zotrvačný. Zahral si aj ľudský pinball na vode. Skaly vode sa s ním hrali, pichneš-nepichneš alebo plávaš-neplávaš. Ako tak som bol zameraný na pomoc a kontrolu tým menej zdatným. Moje podvedomie vyplo starostlivosť o  tých mocnejších. A vtedy to prišlo. Teda dlho nič nešlo, tak som zastavil a spolu s Martinom som čakal poslednú loď. Niekde vzadu stoja na brehu a nejakými čudestnými pohybmi gestikulovali niečo. Najprv som si myslel, že je tam tá, tá potreba. Eee potreba to nebola. Došlo mi, že pichli čln. Nuž ten bol môj, ten z požičovne ten mám ja s Martinom. Ooou.

Čo teraz? Do konca bolo ešte cca 30.minút. Musel som v sebe korigovať všetky negatívne pocity a hrať sa na dobrého a milého kresťana. Celkom sa mi to darilo. Vyhodnotil som situáciu tak ,že som napakoval troch do jedného kanoe a ja som dal rodeo na pichnutej lodi. V podstate už som sa týmto počinom viezol v každej lodi čo sme dnes mali. Bolo to pre mňa nie jednoduchá situácia. Nikde nebola žiadna úniková cesta a práve v tom to bolo dobrodružné. Keď nastúpiš, musíš to dať dokonca. Kúpem sa niekoľkokrát. Beriem to s nadhľadom, čo som si naoorganizoval, musím aj splniť. Začínal som sa aj ja tešiť do cieľa, ale nemohol som to nikomu povedať, len preto, aby ďalej panovala ako tak fajn nálada. Prichádzame do vytúženého cieľa. Jano s Jankou idú po auta na štart. My medzi tým prezeráme rozsah škôd a balíme veci. Mali sme plán, že ešte dnes by sme mohli ísť splaviť rieku Hnilec zo Stratenej do Palcmanskej Maše. Cítili sme sa ako po zemiakovej brigáde, takže plán sme zavrhli. Bufet to istí. Niečo vyprážané a čapované sladké. O pár dní neskôr sa dozvedám, že aj vodáci z komerčnej cestovky tam popichali niekoľko lodí, takže skončilo to tak neutrálne ani ´´lúzer´´ ani ´´laker´´.       

Preživší: Marek, Jano, Mišo, Martin a ja.     

Zhodnotili:

Michal

Splav Prielomu Hornádu bol peknou, ale ale aj adrenalínovou jazdou. Zo začiatku bola voda pokojná, ale zato s častými zákrutami, kde trebalo manévrovať, aby sa loď nedostala do kríkov. Našim kamarátom v druhej kanoe sa to však veľmi nedarilo, preto viac plávali ako splavovali. Ďalej sa človeku naskytol pekný pohľad zdola na vysoké skaly týčiace sa nad nami, občas sme zahliadli aj turistov. Postupne začala byť rieka rýchlejšia, striedali sa dravejšie a užšie úseky s širšími a pokojnejšími. Čím viac sme postupovali, tým nás čakali ťažšie a užšie úseky s dravým prúdom a  ostrými skalami po bokoch, ktoré sú schopné aj prederaviť loď. Ale vcelku to je veľmi pekná a zážitková jazda, podľa mňa určená pre mierne skúsených. Ja si z nej odnášam jedno ponaučenie: Je lepšie zlomiť veslo o skalu, ako prederaviť loď.

Martin

Prielom Hornádu bolo zábavné splavovať, pretože som sa niekoľko krát prevrátil na začiatku. Rieka už od polovice nebola zákerná, tak som sa neprevrátil.  Potom to už bola pohodička.

Jano

Tento splav bol prvý vážnejší v mojom dlhom živote (ale ako raftera ešte krátkom). Pohľad z paluby raftu je úplne nový zážitok. Zrazu to vidíte z perspektívy, ktorá je to naozaj o tom ako si voda urobila medzi skalami prielom…okrem toho je to aj zážitok pohľadu ryby, keďže som sa minimálne 5x okúpal… Niektoré zákruty sú rýchlejšie a prudšie ako moja pádlovacia technika (: , ale to patrí  k tomu…A ešte jedna skúsenosť, že tam 100% platí, keď niečo začneš musíš to dokončiť, nedá sa ukončiť splav skôr ako po poctivých 11 km v loďke a v poslednom úseku sú najkrajšie časti, kde som prišiel na to, že sila ktorou disponujem má svoje limity a som šťastný, že splavovanie je teamová činnosť a posledný úsek som sa už mohol plaviť ako pasažier a mladší to za mňa odveslovali, vďaka najmä Markovi Janigovi (: