Soča Valley
Pekné na obrázkoch z internetu, či v ponukovom katalógu vodáckej cestovky. Neuveriteľné v knižke ´´100 divov sveta´´ alebo z rozprávania ľudí, ktorí boli a videli. Nuž tí čo sme tam boli zhodnotili sme: ´´Ty kámo, musíme sa tu ešte vrátiť“.
Ťažko napísať, čo bolo naj. Asi všetko… Keďže Soča Valley bolo pre nás neobjavené miesto, museli sme sa na to patrične pripraviť aj po organizačnej stránke. Celoročné sporenie na tento trip sme zvládli, trip sa mohol začať. Aj tento rok berieme zmiešanú partiu ´´kluci aj klučky´´. Kúsok východniari a kúsok severania. Očakávania od tripu mali tú najvyššiu latku, nuž musím sa priznať, že moje pocity občas nevedeli, že čo so sebou. Ale… poďme pekne od začiatku. Nech vás môžeme inšpirovať a motivovať.
Je utorok skoro ráno, fajn deň na cestovanie bez hustej premávky. Trip sme naplánovali na 6 dní a 5 nocí. Zastávok do cieľa na môj vkus máme až priveľa, ale taká je situácia, ktorej sa každý v pohode prispôsobuje. Berieme 3 autá aby každý mal cestovný komfort. Kedysi stačila 5- miestna MB-čka pre 6-tich ľudí s dvomi funkčnými ´´švihadlovými´´ oblokmi a jedným pískajúcim stieračom s neustále horúcim bonusom z výduchov najmä v lete. Dnes ľudia chcú ísť na istotu bez žiadneho ´´zážitku´´ na celý život. Vyskúšali sme Vivaro cez horské prechody Talianska a Slovinska, absolvoval by som to hádam aj každý mesiac. Tentokrát nestanujeme ale dopriali sme si strechu nad hlavou a nie hocijakú. Každé ráno z obývačko-jedálňo-kuchyne cez veľké ´´balkónové´´ dvojskolo bol top výhľad. Niečo také uvidíš asi len v nejakej súkromnej dermatologickej klinike na plagáte celej steny v čakárni pri navodení dobrého pocitu pred vypálením bradavice na päte. K spokojnosti všetkým sme si podelili izby. Z úcty ku mne mi nechali samotku na chodbe za závesom. Fakt dobré, nikto nechrápal mne a opačne! V podstate tento prvý deň sme zakončili spoločenstvom v obývačke.
Výhľad z obývačky (Bovec)
Príroda a hory boli fascinujúce, to by bol ´´hajzlový´´ plagát, nie len ten v čakárni u kožného. Pri rieke Soča minerálka Saguaro bola len druhotriednym tovarom kvality. Vedeli ste, že sa tu natáčali scény do filmu Narnia? My sme zistili prečo a vám odporúčame – treba vidieťJ Tento deň sme sa chceli oťukať a zvolili sme ľahkú trasu. Každý zistil, na čo má a či môže pridať obtiažnosť. Ja som točil aj dve kolá či už na minirafte alebo kanoe, aby každý zažil kúsok tej ´´krasoty´´. Komu bolo málo, tak po splave alebo pred ním išiel nožne povymetať doliny, sedlá či korytá Soče/Koritnice. Bývali sme v malom mestečku Bovec priamo v centre, kde všetko bolo ľahko dostupné, čo nám uľahčovalo pobyt.
2.deň (pre baby “ízy”, pre chlapov rafting)
V tento deň sme teda skúsili ´´ízy´´ trasu. Po nej sa začínal skútočný rafting. Skončili všetky baby a išli sme len na rafte za komerčnými firmami. Mal som rešpekt, pretože som to nepoznal a obtiažnosť išla razantne hore. Chlapi si to užívali, sprcha zľava, sprcha sprava, lavor vody do ksichtu. Rýchlo pomedzi kamene, kľučkujeme aby nás prúd vody nevcucol popod kamene. Super, vlastne pre týchto výživných 40.min sme tu prišli. Točil by som to znova a znova, ale nie s každým. Treba mať aj hmotu na rukách a odvahu. Bol to highlight dňa. Len škoda, že tento-krát som nemal pri sebe go-pro kameru.
(Soča)
3.deň (cvak a repete)
Každý sa vyspal. Dávame poradu, čo dnes. Tomáš s Aďou si dnes dajú do tela. Požičajú si elektro bike a pôjdu skúsiť vyšľapať najvyššie položenú cestu (2050 m.n) pod vrch Mangart. Dúfame, že nebudú na ´´šalát´´ a že nebudeme nútení aktivovať ich cestovné poistenie. Ostatní podľa priaznivých podmienok ideme si dať vršok Soče na rafte. Ideme tam prvkrát, beriem Jana a Martina. Všetko je ´´bjutiful´´. V jednej pasáži sme sa nedobrovoľne cvakli o útes. Kúpeme sa v priezračnej vode. Martin vydáva dajáke hlasne pazvuky, ale to znamenalo, že len prekonával tepelný šok zo studenej vody. Jazda vyšla, beriem ďalšiu partiu a dávame repete, ale už na istotu .Večerné spoločenstvá majú aj hudobnú vložku so záujmom čítania si Biblie a rozprávania sa o Bohu. Všetko ok, ´´trable´´ každý nechal doma na SVK.
Upper Soča
cesta na Mangart
4.deň (3 autá 3 smery)
Záčíname! 3 autá, 3 smery. To prvé vyráža k Talianskému moru. Druhé pôjde turistikovať smer Rakúsko na priesmyk, ktorý je stále v Slovinsku. No a ja a Jano máme v tom jasno, ideme tiež do Talianska ale do Álp (rafting), Milan neodolal a vybral sa s nami tiež na ´´edvenčr´´. Neviem ako ostatní, ale podľa večerných nálad im výjazd asi vyšiel. Ten náš bol od začiatku až do konca výberový, plný prekvapení. Hovorí sa tomu ´´tenkrát poprvé´´. Išli sme cez úzke horské priesmyky, škoda že Vivaro malo lak ako zo´´showroom-u´´, boli by sme odvážnejší. Takú úzku a kľukatú cestičku ako popri kurínu, šope, drevárni a psieho kotereca až k susedovmu plotu, hádam nikto nemá ani doma. Nuž dobre, poďme na highlighty! Pustili sme pred seba odvážnu Talianku na malom aute. Nalepili sme sa na ňu. Poviem vám ako ´´safety car´´ by to šlo, ale nedala to dole kopcom, upražila brzdy. Bolo to aj patrične voňať. Možno ľudia z Východného bloku sa vedia správať šetrnejšie k autám. Sme v opatere len a len offline navigácií. Dlhodobo žiadny signál, proste nič. Mne sa to páčilo, konečne zmena. Prichádzáme na miesto začiatku splavu. Rieka Fella je to, čo dnes chceme. A boli super vlnky strednej obtiažnosti, fajnovo nás pohojdali, príroda pekná a tých mostov, inžinieri sa činili. Tento výpad nám vyšiel. ´´Ládujeme´´ večeru a končíme v kruhu ostatních.
rieka Fella (Taliansko) 
5.deň (“sám sebe sám”)
Je čas aj pobehať prírodu viac a možno skočiť aj do nejakej rokliny alebo vodopád. Tu nemusíte hľadať kde by ste išli, dá sa ísť všade. Jediným nekamošom je čas, nedá sa všetko postíhať, selektujeme. Mne a Janovi stačí pohľad z okna auta a posedenie na kameni pri vode a sme nadšení až po pleš. Niekto si to musí odmakať, aby bol spokojný so sebou a pohľadom na prírodu. Dnes dávame rôzne kombinácie turistika/voda. Keď sme všetkých obslúžili na vode, zostal prvykrát čas aj na mňa. Jano mi dáva návrch, aby som to využil, že ´´sadlo budem váľať doma´´. Urobí mi support a zavezie ma na Koritnicu – bočný pritok Soče. Keďže nikto nechce problémy robiť a mať, obtiažnosť je momentálne len pre mňa zvládnuteľná. Pôjdem sólo na packrafte. Myslel som si, že už ma nič neprekvapí, ale to čo moje oči videli… Už chápem Maugliho prečo sa mu nechcelo vyliezť z džungle medzi ľudí. Keby som bol ´´sám sebe sám´´, nevadilo by mi tu zbujnieť a nechať sa odniesť nohami napred. Kedže som mal mierny únik vzduchu na packrafte, každú polhoďku dofukujem. Fúkal by som aj celý týždeň, a len aby som tam mohol byť. Pravidlo pádlera je, nechodiť sám na vodu. Keďže nebol nikto do party, tento najpodstatnejší bod (bezpečnosť na vode) išiel bokom, nuž, čo už. Podarilo sa mi dobehnuť partiu nemcov na kajakoch. Hnátovou gestikuláciou a pár ´´ingliš´´ slovami sa mi zadarilo k ním infiltrovať ako posledný vagón. Nebol ležadlový, makal som poctivo za nimi J Nuž neviem aké to bude v nebi, ale ak aj toto je Božie stvorenie, tak sa teším veľmi!
Soča Valley
5.deň (ešte roklina)
Trošku sa okúňame, máme pomalejší štart. Dačo splavíme, vršok aj ´´ízy´´. Podvečer sa našlo pár ´´nejčr´´ nadšencov, že skočíme autom do jednej prírodnej rezervácie. Bolo to namojveru dobré rozhodnutie. Tí, čo si dali skupinové poobedné chrápanie boli obohatení len mobilnými fotkami. Spontánne rozhodnutia niekdy robia veci nezabudnuteľnými. Večer už len ´´čilujeme´´, každý robí svoj rituál potrieb jedinca.
Tento trip asi vyšiel. Síce žiadny trapas na účet druhého, ale ta krasota a adrenalín, tie sa počítajú!
Preživší: Milan, Aďka, Maťa, Marek, Tomáš, Aďka, Jano, Janka, Martin a asi ja.
Spoločensto – Rafting – Turistika – Ferraty – Priateľstvo
Jún,2023