Južné Tirolsko
1.deň (plní očakávania)
Je streda ráno. Po nekvalitnom spánku nás čaká kvalitná cesta, vydatných 11 hodín. Keďže ideme na nové miesto, pocity sú rôzne. Chceme objaviť poriadny rafting a poriadne kopce. Na internete sa dá dostačujúco popásať, ale to, čo človek zažije na vlastnej koži, je úplne odlišné. Ja si užívam cestu, ostatní neviem, či trpia, ale z úcty každý ku každému sme celkom v pohode. Nazbieralo sa nás 6ks, z toho 2x female. Fajn, aj také treba, však kultúra musí byť. Prvú veľkú zastávku dávame za Graz-om, škoda, že je hmla, bol by nádherný výhľad z odpočívadla do doliny. Zjeme na sucho, povymieňame potravu, povzbudíme sa, že už len 4.hoďky. V aute panuje dobrá nálada, rozprávame sa, čo všetko chceme robiť a čo nás čaká, trochu aj preháňam, nech zase to nie je med lízať, však adventure poriadne zo všetkým, čo k tomu patrí. Prechádzame cez Korutánsko, kocháme sa vysokými kopcami a krásnou scenériou. Náš cieľ je južné Tirolsko, kemp sa nachádza severne od mestečka Lienz, kde Petra minulý rok vyhrala slalom. Prichádzame do kempu, ufff konečne. Keďže sme tesne pred letnou sezónou a v strede týždňa, kemp sťa vyprázdnený. Luxus, môžeme vyberať miesto na náš base camp. Naozaj počasie nás veľmi prekvapilo, čakali sme, že bude chladnejšie, avšak sme v Alpách predsa. Nuž to neplatí, južné Tirolsko je fakt južné. Denne teploty okolo 26 C a sparno. V noci okolo 18 C. Počasie nám prijalo. Všetci sme boli veľmi zvedaví, čo to budeme raftovať celé dni. Kemp je hneď pri vode, takže ideme to “čeknúť“. Taký hukot a masu vody, na ktorú by som sa dobrovoľne posadil som ešte neraftoval. Pohľadom na valce a pereje, každý nabral rešpekt, adrenalín stúpa. Tečie nám fajných 80m3. To je ako 2 povodňový stupeň na Orave, kedy ľuďom začína v Párnici pomaly “švábku“ kúpať v riadkoch. Ja sa aj celkom teším, že to nebude nuda. Splachovačka, yes! Užívame si pekný večer v kempe, ktorý je čistý a upravený. Z nášho pohľadu sú tam Alpy nekonečným pohorím.
Adventurepark Osttirol Isel
2.deň (Adrenalín)
Ráno nám prináša 1 “run“ na vode. Vyvážame sa autom a chystáme sa. Vodákov tu moc nie je, len Česká komercia. Nasadáme na loď a začíname. Naskočili sme rovno do WW3-4, žiadna omáčka rovno do práčky. Náš mini raft sa hojdal hore-dole nespočetne veľa krát, k tomu sprcha občas aj pol kubíka chlistlo do nás. Máme, čo robiť, myslím, že strach tam je, ale odstupom času zisťujeme, že je to zábavné a telo si pýta ešte, ešte. Ja ako zadák na rafte sa snažím vbehnúť do všetkého, čo sa vlní, najmä, čo špliecha aj 1,5m metra do výšky. Jano mi jemne naznačuje, že nemusím vymetať každú vlnu. Maťa, ešte utriasa pocity, ale cíti, že asi vieme, čo robíme. To si myslíme aj my! Okrem nás išiel ešte Maťo a Mišo na kanoe. Tí to mali ešte ťažšie, ale prvé kolo dali, bez kúpania. Po 1:30hod robíme prestávku v kempe. Jana strieda Janka a ideme ešte pár kilometrov po ľahšom úseku, presne akurát pre Janku. Valce už nie sú tak nebezpečné, a tak dopádlujeme do cieľa pred mesto Lienz. Balíme rafty, ideme zhodnotiť deň. Striháme videá z kamier, rozprávame, aké to bolo adrenalínové. Skutočne bol to poriadny rafting na poriadnej rieke, nič pre začiatočníkov. Ja som cítil, že to bol aj môj limit. Jano si prichystal dačo duchovné, dobre sa to počúva. Ešte povečeriame spolu a ideme zmorený pospať.
3.deň (Šlo to hladko)
Hneď ráno som predostrel, žeby sme mohli skočiť na neďalekú rieku Moll, ktorá sa nachádza v Korutánsku. Cca 1 hoďku cesty, nie je to až také otravné. Doliny a horské priechody dychberúce, Alpské! Nachvíľu každý posníva, aké by to bolo nejaký čas tu žiť alebo aspoň mať chatu. Veru mal som sa lepšie učiť. Taktiež ľadovcová rieka Moll je o dosť kľudnejšia. Objavujeme nové miesta a okolitú prírodu. Začíname pod slalomovou traťou. Dala by sa jazdiť celý deň. Po skúsenosti s Iselom, to bola pre nás len rozcvička. Čaká nás asi hodinu a pol kľudnej vody, aj to je rafting. Jano s Jankou sa striedajú v polovici trasy. Posledné 3 kilometre sú najvýživnejšie, rieka dáva na nás WW2-3, čo sme chceli a očakávali. Za mierneho mrholenia sa vyloďujeme v Českom kempe na malej priehrade. Dnes to bolo na pohodu bez kúpania. Rozbaľujeme zlepence a urobíme spoločnú výmenu potravín a podľa času nám to ešte vydá na Groppensteinschlucht, po našom, ideme do rokliny. Zaplatené vstupné malo svoje opodstatnenie, vodopády a vybudované cestičky boli na jedničku. Slovensko je pekné, ale toto tam nenájdeme. Každý fotí do vybitia mobilu. Je to okružná cesta, naspäť sa vraciame lesom a po asfaltke popri nejakému “Burgu“, samozrejme foto musí byť. Sadáme do áut a prcháme späť cez horský priechod do Tirolska. Večer trávime štandardne kempingovo so spoločenstvom. Povzbudení dnešným dňom, že všetko šlo hladko, premýšľame nad tým druhým, že Isel dáme zajtra 2 run-y. Nuž uvídíme.
Groppensteinschlucht 
4.deň (Žijeme!)
Po ranných fyzických a duchovných náplňach ideme na to! Isel dáva konštantne počas dňa 70-80 kubáncov. Rozhodli sme sa vyviesť autom kúsok vyššie ako prví deň, chceli sme ešte viac adrenalínu, tu Isel špliecha ukážkovo. Všetci máme rešpekt. Vyrážame. Hneď sypačka od prvého záberu. Jano a Maťa poctivo pádlujú, ja to smerujem tak, aby sme nechytili žiadny kameň a ani bočný prúd. Skratka rovno a prežiť. Voda má neskutočný ťah a silu. Zaplávať nikomu neprajeme a ani nám sa prudko nechce. Maťo s Mišom sa tiež držia statočne. Valcov a perejí je toľko, že už by sme prijali aj kľudnejšie pasáže. Tie prichádzajú až kúsok nižšie, kde to poznáme z prvého dňa. V celkom dobrom čase sme dali prvé kolo. Prestávka v kempe, napasieme sa dačoho a vyrážame na 2 kolo. Tým, že sme ešte neplávali, vznikajú v aute rôzne návrhy a kombinácie, ako si to užiť na druhý pokus. Maťo by chcel zašoférovať miniraft, tomu sa nebránim. Ale v zápätí som pochopil, že musím ísť do svojho packraftu (kajak). Nič proti, packraft mám veľmi rád, ale tá masa vody, nuž bude to ako, keď sa snažíš splachovať polysterén – chceš ho veľmi utopiť, ale jemu sa nechce. Dávam svoju hádzačku do raftu, aby si ma dobre zalovili. Začali sme druhé kolo. Ja idem prvý. Vlny sú obrovské na môj vkus. Ale našiel som techniku, ako to splavovať bez komplikácií, musím byť totálne sústredený, každá nepozornosť sa vypomsťuje. Tak si idem a jedným okom sledujem za mnou raft s Maťom, Mišom a Maťou. Pri bežnej očnej kontrole raftu náročného úseku WW3-4, posádka zaplávala. Začína sa záchranná akcia. Isel je proti, plávajú dlho, voda vysiluje posledné možné myšlienky a dobrú náladu. Ako ku prvému som sa dostal na packrafte k Maťovi, má dosť, nahádže mi vyzuté topánky do kajaku a idem ďalej za Maťou a Mišom. Tí sa kúpu s raftom, držia sa ho a snažia sa “prežiť“. Vnímam, že majú dosť, najmä Mišo. Nejaký náhodný a ducha prítomný kajakár sa pridáva ku záchrane. Spolu s ním tlačím prednou špicou kajaku raft ku brehu, ktorého sa drží Maťa a Mišo. Pod dlhšej pasáži vĺn sa nám to podarilo. Odlovili sa všetci plavci aj Maťo, ktorý bol obďaleč, zvládol to napokon sám. To, čo sa dialo na brehu rieky, zostane len pre naše osobné zážitky… Po tejto skúsenosti, sme všetci zistili, čo je to za mocná rieka. Tu sa končí dnešná jazda pre Maťa a Miša, majú dosť. Že na súši sa cítia omnoho lepšie ako “ryba vo vode“. Jano priváža svoju Janku tam, kde sme skončili rafting s plávaním, presviedča ju, že nech si dá jednu jazdu ešte dnes na rafte a že Maťa sa pridá tiež. Po 15.min rozhodovaní umocneným rešpektom z vody, sadáme do raftu. Idem ja, Maťa a Janka. Janka radšej kľudnejšiu vodu, ale už sme sa rozbehli, vrátiť sa nedá. Veľké vlny robia s naším raftom veľké dobrodružstvo. Zalieva nás dostatočne. Jeden veľký valček sa rozhodol nám urobiť zlobu, raft sa prevracia a kúpeme sa znova, teda Maťa, ja a Janka máme premiéru. Nikto na blízku, kto by nás odlovil. Ok, aktivujeme sebazáchranu. Všetci sa držíme prevráteného raftu a čakáme na vhodný moment, kedy nás to vypudí z hlavného prúdu na kraj rieky. Plávame celkom dosť dlho. Prichádzame do inkriminovaného miesta, kde je obrovský valec, má tendenciu spätného chodu, tzv. “práčka“. Výhodou tejto situácie je, že nemáš čas premýšľať, čo bude, len ideš a dúfaš, že sa nejako dostaneš na breh. Po oduševnenom výkone sa nám to podarilo. Hádžeme sa na skaly ako jašterice a dávame filmovú pózu práve vylovených stroskotancov na rozbúrenom mori, určite aj so všetkým, čo k tomu patrí s pazvukmi lapajucími po dychu či autentickým strachom v očiach. Tep ako po stretnutí životnej lásky. Keď som dorobil túto nechcenú činnosť na skale, volám Janovi po druhýkrát, aby sa otočil a prišiel po nás niekde do lesíka podľa google “pointu“. Keď sa mi hlava úspešne reštartovala, pohrával som sa s myšlienkou pokračovať v splave na kanoe. Vôľa u nikoho iného sa už nenašla. Sám nejazdím, to je riziko. Balíme a presúvame sa do kempu. Je čas olovrantu, robíme ľahké jedlo. Trochu zvláštna situácia, mierne obarení z nepríjemného zážitku sedíme pod naším spoločenským altánkom. Hlavy ešte nespracovali, čo mali. Nevadí, zajtra bude nový deň. Deň ešte pokračuje. Navrhujem skočiť do ferratového parku. Súhlasíme všetci, ale len traja budeme liezť. Ferratky nám dnes vyšli. Krásna roklina s vodopádom na ferratach bola zážitkom. Keďže nebola dlhá, tak sme ešte s Maťom dali duplu ďalšej omnoho dlhšej ferraty. Mišo počkal dole a skúsil niečo ľahšie. Je tu “hic“, na lezenie stačí tielko, aj to sa dá žmýkať. Pri večernom spoločnom čase posedávaní pri nejakom jedle a zamyslení z Biblie hodnotíme deň. Ešte stále viacerí hlavy nevyvetrali. Ideme radšej spať.
Galitzenklamm
5.deň (One more time)
Je posledný deň, ktorý tu trávime, poobede vyrážame. Počasie fantastické, je slnečno. Rieka dáva dosť vody na poriadny rafting opäť. No škoda to nevyužiť. Dávam zákernú otázku pri raňajkách, kto by si to dal dnes posledný krát? Jano nadšene pritakáva, že ide. (Jano jediný sa nekúpal). Ešte jeden. Ostatní majú dosť, motivácia nízka. Cítim na doudieranom Maťovi, že by sa dal presvedčiť. Pracujeme na tom a po čase vyrážame na posledný “run“. Ideme zo štandardného miesta. Silná zostava Jano, Maťo a ja, bude to výživná jazda. Rieku už ako-tak sme spoznali. Užívame si každú vlnu, snažíme sa nezaváhať a ísť na istotu. Ide nám to skúsene až do kempu. Dnes žiadny mrož. Budeme odchádzať s dobrým pocitom, to sme chceli! Balíme spoločne. Ešte sprcha nakoniec a vyrážame. Vonku je naozaj horúco. V aute je pozitívna nálada, pozeráme si videá z kamier, hodnotíme všetko, čo sme prežili. Nuž určite sa tu vrátime, toto miesto bolo skvelé! Po spoločnej hladovke až do Bratislavy sa vrháme na objednávkový displej v mekáči. Zakončili sme to teda po slovensky na “teenagera“.
Spoločensto – Rafting – Turistika – Ferraty – Priateľstvo
Účinkovali:
Mišo-Jano-Janka-Bajďo-Maťa-Martin
Jún,2022
Povedali o nás:
Michal
Rieka Isel preverí nielen tvoje fyzické ale i psychické zdatnosti. Ak hľadáš adrenalín tak ver, že už po prvej jazde ti tvoj tep vyskočí vysoko nad bežnú hranicu. Rieka Isel bola super. Bolo to zaujímavé, občas drastické (hlavne keď sa prevrátiš v najväčších perejách), ale aj takto som mal možnosť poznávať Božiu silu a veľkosť. Určite odporúčam.
Martina
Bolo to jedinečné dobrodružstvo na vode a každý deň výletu mal niečo do seba! Okrem adrenalínového splavu, kde si človek zmeral svoju fyzickú ale aj duševnú a duchovnú silu, sme sa mohli kochať nádhernou prírodou všade okolo nás. Medzi top zážitky sa mi zapísala aj prechádzka cez dolinu s majestátnym vodopádom, mojich prvých 20m na ferratovej stene, obyčajné pozorovanie hviezdnej oblohy, či poučné a príjemné rozhovory v našej skupinke:)