Prví ESC dobrovoľníci vo Veľkom Slavkove

Anastasiya a Uladzimir, manželia a rodičia dvoch skvelých detí, pochádzajú z Bieloruska. Tu pôsobili v rámci organizácie YMCA Brest. Vďaka European Solidarity Corps a NIVAM mohli prísť ako dobrovoľníci k nám, do SEM-u. Ako prví vykonávajú svoju dobrovoľnícku prácu v MEMC Ichthys vo Veľkom Slavkove.

Ahojte, skúste sa nám v krátkosti predstaviť a možno aj prezradiť čo máte radi.

Anastasia: Som Anastasia z Bieloruska. Milujem umenie, život, cestovanie. Záleží mi na budúcnosti planéty. Používam opakovane použiteľné veci, ako v osobnej starostlivosti, tak aj pri starostlivosti o deti. Myslím si, že budúcnosť je teraz, propagujem Zero Waste nápady, učím triedenie odpadu a povedomie o nakupovaní. Študujem finančnú gramotnosť. Rada kreslím, fotím, tancujem. Keď mám čas, venujem sa joge, pilatesu a strečingu. Milujem prírodu, tábory a festivaly. Komunikácia s ľuďmi je mojou životnou nevyhnutnosťou. Občas sa inšpirujem a navarím chutné jedlá. Mám rád históriu a umenie.

Vladimír: Ahoj! Volám sa Vladimír, mám 29 rokov, som ženatý a mám dve krásne deti. Pochádzam z Bieloruska a rád pomáham iným ľuďom a vždy sa zaujímam o nové veci. Medzi moje záľuby patrí fotografovanie, cestovanie, čítanie a venujem sa tiež strihu videa. Rád tiež varím a trávim čas s rodinou a priateľmi.

Prečo ste sa rozhodli stať dobrovoľníkom SEM? Ako si sa sem dostal?

Anastasia: Snívala som o tom, keď som bola ešte študentka v roku 2015. Potom som na všetko zabudla, no keď som videla oznam o nábore dobrovoľníkov, rozhodla som sa zúčastniť aj spolu s manželom. Podporil túto myšlienku a tak sme napísali koordinátorovi a absolvovali nejaké rozhovory. SEM sme si vybrali pretože máme blízko k hodnotám organizácie. Našim cieľom v tomto celom je priniesť úžitok a prispieť k dobrým skutkom.

Vladimír: Rozhodol som sa stať dobrovoľníkom SEM, pretože som chcel pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. O možnosti dobrovoľníctva v organizácii som sa dozvedel od svojich priateľov, ktorí už dobrovoľnícky program vykonávali a rozhodli sme sa ho spolu s manželkou vyskúšať.

Vaša služba prebieha vo Veľkom Slavkove, akú prácu by ste tu chceli vykonávať? Čo by ste tu chceli robiť v rámci svojej práce?

Anastasia: Mám veľa nápadov, ktoré chcem počas dobrovoľníckej činnosti zrealizovať. Každý týždeň by som chcela mať čas na umenie s mladými ľuďmi alebo ženami, kreslili by sme, vyrábali rôzne zaujímavé veci rukami, veľmi chcem s Kristínou vytvoriť priestor pre mamy a deti. Chceli by sme tam pripravovať stretnutia pre mamy, organizovať zaujímavé workshopy, komunikovať, zdieľať rady a pomáhať si navzájom. Chcela by som usporiadať športový deň, zhromaždiť dievčatá a spoločne pracovať na našom zdraví a kondícii. Pre deti by bolo skvelé keby sa nám podarilo pripravovať zaujímavé workshopy, napríklad maľovať perníčky, kresliť, vyrezávať.

Vladimír: Moja služba je vo Veľkom Slavkove a chcel by som sa zapájať do strihu videí pre projekty SEM a pomáhať pri organizovaní podujatí pre mladých ľudí. Ale samozrejme som ochotný pomôcť aj pri iných úlohách, ktoré sa vyskytnú.

Máte skúsenosti s prácou s mládežou doma v Bielorusku? Či je to pre vás všetko úplne nové?

Anastasia: Pracovala som s mládežou ešte počas gymnázia. V rámci mojej domácej organizácie som pomáhala na kempoch, festivaloch, ale viedla som aj tréningy pre dospelých.

Vladimír: Doma v Bielorusku som nemal žiadne skúsenosti s prácou s mladými ľuďmi, ale som na to pripravený a o to viac sa teším na prácu s mladými ľuďmi tu na Slovensku.

Zažili ste už kultúrny šok tu na Slovensku?

Anastasia: Šok bol z toho, že sa tu naozaj organizuje separovaný zber, ulice sú čisté a upravené. Ľudia sa tiež snažia udržiavať svoje domovy v poriadku a dbajú aj na ich estetiku. Toto je super a naozaj sa mi to veľmi páči. V takomto prostredí sa totiž cítim pokojne, harmonicky a radostne.

Vladimír: Tu na Slovensku som už veru zažil kultúrny šok, ale bola to nečakane príjemná skúsenosť. Prekvapila ma pohostinnosť a priateľskosť miestnych obyvateľov a o to viac ma teší spoznávanie vašej kultúry a tradícií.

Čo ste už stihli zažiť na Slovensku? Je ešte niečo, čo by ste chceli zažiť/vidieť?

Anastasia: Bola som v horách, obchodoch, prešli sme sa po Poprade. Hovorila som tiež s dobrovoľníkmi z Bieloruska, ktorí zostali žiť tu na Slovensku. Takže zatiaľ toho nie je veľmi veľa, čo sme stihli zažiť. Veľmi však chcem vidieť hrady, o ktorých sa veľa píše na internete, chcem častejšie navštevovať hory, vidieť krásy prírody, navštíviť aquapark, zaplávať si v jazere, vyskúšať miestnu kuchyňu, dať si zmrzlinu v centre Bratislavy a fotiť všetku tú krásu a ľudí.

Vladimír: Zatiaľ som stihol navštíviť niekoľko krásnych miest a národných parkov na Slovensku a veľmi sa mi páči ich krása. Chcel by som však vidieť ešte viac tunajších pamiatok a vychutnať si miestnu kuchyňu.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.